História Prahy

Hlavné mesto Českej republiky je Praha, ktorá patrí medzi najkrajšie mestá Európy. Zachovalo sa tam veľa starobylých budov.
Jej najstarší obyvatelia boli z doby kamennej. Medzi ne patrili diluviálni lovci a neskôr neolitickí obrábači pôdy. Medzi dalších významných osídlencov patrili Keltia medzi dobyvateľskou skupinou to boli Germáni a další. Prví Slovania sa objavili v bubenečsko-dejvicko-veleslavínskej oblasti v 4.- 5. storočí.
Prvou Českou kniežacou a kráľovskou dynastiou boli Přemyslovci. Pražské přemyslovské sídlo vzniká na východnej strane hradčanského osohu. Hradište bolo založené ku koncu 9. stor. snáď kniežaťom Bořivojom, ale pravdepodobne až syn Bořivojov Spytihněv preniesol sídlo z Ľavého Hradca na Hradčanské návršie.
Pravdepodobne v priebehu 10. storočia bol založený na pravom brehu Vltavy Vyšehrad, určený najskôr k ochrane vodnej cesty od juhu a neskôr tiež k ochrane novo založenej trhovej osady na jeho východnej strane.
Další rozmach nastal po založení Pražského biskupstva v roku 973. Zároveň bol prestavaný Kostol sv. Jiří. Pri ňom založila knažná Mlada prvý ženský český kláštor benediktiniek. Dalším z klaštorov tej doby bol Břevnovský kláštor (prvý mužský kláštor v Čechách), ktorý bol založený Boleslavom II. a svätým Vojtěchom.
V roku 1085 sa Vratislav stáva prvým českým kráľom, tým dochádza k veľkému významu Českých Zemí ako aj Prahy. Za jeho vlády sa vybudovali dve významné stavby. Prvou je Strahovský kláštor a tou druhou stavba prvého kamenného mosta – Juditinho. V priebehu 12. storočia sa v Prahe stavalo mnoho kamenných cirkevných a obytných stavieb.
Historikom sa Praha v 12. storočí a počiatkom 13. storočia javí ako mesto svetovej úrovne. Toto obdobie má stručné označenie „románska Praha“.
V rokoch 1232 – 1234 sa Staré Mesto pražské (Staré Mesto) stáva mestskou obcou. O niečo neskôr v podhradí na ľavom brehu Vltavy založil Přemysl Otakar II. v roku 1257 Menšie Mesto pražské (Malú Stranu).
V roku 1320 založil purkyne Hynek Berka z Dubie dalšiu mestskú čast – Hradčany. Hradčany sa stali opevnením Pražského hradu. V roku 1338 bola založená Staromestská radnica.
Gotické obdobie svoj najväčší rozkvet zaznamenalo za vlady Karola IV. Vznikali cirkevné stavby Kostol P. Márie Snežnej a Kostol Matky Božej pred Týnom.
V roku 1348 Karol IV. založil Nové Mesto pražské (Nové Mesto). Medzi zaujímavú stavbu Nového Mesta z čias Karola IV. patrí Novomestská radnica. V roku 1348 založil Karlovu univerzitu. V roku 1357 sa začala výstavba kamenného mostu – Karlov most.
Vrcholom stavitelského úsilia bola stavba Katedrály svätého Víta. Praha za jeho vlády sa stála európskou metropolou. Jej rozloha bola 700 ha a mala asi 40 tisíc obyvateľov. V roku 1410 Mikuláš z Kadane zostrojil Pražský orloj, ktorý koncom 15. storočia zdokonalil majster Hanuš z Ruže. Stavebná stagnácia nastala v 15. storočí. Tažké obdobie pre Prahu začalo Husitskou revolúciou v rokoch (1415-1434). V bojoch za slobodu došlo k drancovaniu majetku, k veľkému hospodárskemu úpadku a taktiež aj k veľkým stratám na budovách.
Nová éra prišla počas panovania Jižího z Podebrad v rokoch (1458-1471) a Vladislava Jagellonského v rokoch (1481-1516), kedy dochádza k obnoveniu mesta. K stavebným akciám tohto obdobia patria Vladislavský sál na Pražskom hrade a Prašná brána.
Koncom15. storočia začína prenikať do Prahy renesančný sloh. Zo začiatku to boli detaily na gotických stavbách, ako napr. portály na Pražskom hrade a ostenia Vladislavského sálu.
Nástupom rodu Habsburgovcov v roku 1526 vznikali nové domy, ktoré sú obohatené grafitami a logiami. Požiar na Malej Strane, Hradčan a Pražského hradu v roku 1541 dal podnet k prestavbe a úprave celého radu domov a palácov. Z palácov bol prestavaný Schwanzenberský. Medzi vrcholne renesančne diela môžme zaradiť Královský letohrádok a Arcibiskupský palác. V roku 1526 – 1564 dochádza k vzbure proti Ferdinandovi I.
Za vlády cisára Rudolfa II. nastupuje ranné baroko. Medzi najvýznamnejšie stavby českého ranného baroka patrí Valdštejnský palác a kolosálny Černínský palác. Medzi najvýznamnejšie barokové stavby zase patrí Kostol sv. Františka z prvou barokovou kupolou v Prahe, Kostol P. Márie Víteznej, Chrám svätého Mikuláša (Mala Strana), Kostol sv. Mikulaša (Staromestské námestie), monumentálna stavba Clam-Gallasov palác, Michnův letohrádek a Loreta. Z dalších stavieb to bola Matiašová brána na Pražskom hrade. K opätovnému úpadku Prahy došlo po porážke českého stavovského povstania proti Ferdinandovi II., ktoré skončilo bitkou na Bielej hore 8. novembra 1620. Nasledovalo okupovanie saským vojskom v rokoch (1631-1632) a nakoniec v roku 1648 kládlo odpor švédskemu vojsku.
Najrozsiahlejšou stavbou neskorého baroka je prestavba Pražského hradu. Barok vystriedal sloh rokoko, ktorý je zameraný na bohatú ornamentiku fasád a interiérov. Zo stavieb to bol palác Kinských.
V 18. storočí vznikajú nové rozpory, a to vojna s Bavorskom a Francúzskom. V roku 1744 kládla Praha vojenský odpor proti Fridrichovi II. a 7-ročnej vojne proti Pruskú (1756- 1763). V roku 1784 boli královské mestá pražské – Staré Mesto, Nové Mesto, Malá Strana a Hradčany – spojené v jeden celok. V mesto Prahu. V roku 1784 s pražskou vojenskou posádkou mala Praha 76 000 obyvateľov a 3198 domov. 30. apríla 1784 sídlom novej mestskej správy sa stala Staromestská radnica.
Začiatkom 19. storočia začína priemyselná revolúcia. Príliv vidieckeho obyvateľstva. Zdokonalovanie technického vybavenia mesta dopravnými komunikáciami, chodnikami, osvetlením a kanalizáciou. V rokoch (1838 – 1848 ) sa začalo s prestavbou Staromestskej radnice. Technickou novinkou bola železnica. V roku 1845 bolo otvorené železničné spojenie medzi Viedňou a Prahou.
Z historických slohov druhej polovice 19. storočia bola v Prahe novogotika. Uskutočnila sa prestavba Baziliky sv. Petra a Pavla v novogotickom štýle a posledné stavebné upravý boli vykonané na Katedrále sv. Víta.
Nástupom novorenesancie sa začalo v Prahe budovat Národné divadlo, Národné múzeum a Štátna opera. Z dalších stavieb to boli Umelecko – priemyselné múzeum, Smetanovo múzeum a Rudolfinum.
Koniec 19. storočia priniesol so sebou aj prestavbu Václavského námestia. Jeho pôvodný názov je „koňský trh“ (na ktorom sa predávali koňe), ktorý založil Karol IV. Pre Prahu to bolo významné obdobie, počas ktorého sa postupne premenila na moderné veľkomesto.
Koniec 19. a začiatok 20. storočia bol poznamenaný nástupom nového slohu - secesiou. V duchu secesie vznikali stavby ako Hlavné nádražie, Obecný dom. Z ulíc to bola Parížska.
Po prvej svetovej vojne (1914 – 1918), rozpadom Rakúsko-Uhorska, sa stala Praha hlavným mestom Československej republiky na čele s T. G. Masarykom.
K významným aktivitám patrila aj rekonštrukcia Pražského hradu. Prechádza sa od československej architektúry k funkcionalizmu. Vznikli nové štvrte, ktoré boli mimo historického jadra a medzi palácmi to bol Veletržný palác. Z obchodných domov to bol obchodný dom Baťa , Kyselové obchodné domy a Biela labuť. Z luxusných víl to bola Müllerova vila.
Stavebná činnosť bola prerušená počas 2. svetovej vojny. Po vojne bola Praha veľmi zničená. Práve preto sa v prvých povojnových rokoch sústredila pozornosť obnove vojnou poškodených budov. K tým najvýznamnejším patrí obnova Pražského hradu a obnova palácov a záhrad na Malej Strane. Nástupom totalitného režimu sa riešila dopravná situácia výstavbou metra. Došlo k výstavbe bytov, obchodného domu Kotva a budovy parlamentu.
V novembri 1989 vypukla Zamatová revolúcia, ktorá prináša koniec komunizmu. Pražská pamiatková rezervácia bola v roku 1992 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Po rozpade Československa sa Praha stáva hlavným mestom Českej republiky.

Zanechať komentár          

---

       

Na začiatok stránky ↑